Články

Prebiotiká, probiotiká a postbiotiká. Čo si vybrať?

Tri podobné názvy, no tri rôzne východiská. Ujasnite si rozdiel medzi potravou pre mikróby, živými mikroorganizmami a inaktivovanými mikroorganizmami. Potom je ľahšie pochopiť, čo vlastne hľadáte.1, 2, 3

Čítanie na približne 3 minúty

Strukoviny, fazuľa, orechy a semienka zhora – potraviny bohaté na vlákninu, ilustrácia k článku o prebiotikách, probiotikách a postbiotikách
Ilustračná fotografia strukovín, obilnín, semienok a orechov. Fotografia nezobrazuje zložky Biotics.

Začnite rozdielom

Najjednoduchšie je začať tým, čo jednotlivé kategórie opisujú: niečo, čo mikroorganizmy využívajú, živé mikroorganizmy alebo prípravky z inaktivovaných mikroorganizmov.1, 2, 3

PojemJednoduché pravidlo
PrebiotikáPotravaNiečo, čo môžu využívať konkrétne mikroorganizmy.
ProbiotikáŽivéSamotné mikroorganizmy.
PostbiotikáInaktivovanéMikroorganizmy a/alebo ich zložky.

Jednoduché pravidlo, nie úplná definícia. Pri všetkých troch je zdokumentovaný prínos pre zdravie súčasťou definície.1, 2, 3

Prebiotiká: niečo, čo mikroorganizmy využívajú

Prebiotiká sa často opisujú ako „potrava pre črevné baktérie“. Je to užitočné pravidlo, no nejde o hocijakú potravu.

Látku musia mikroorganizmy v tele využívať selektívne a toto využitie musí prinášať zdokumentovaný prínos pre zdravie. Medzi skúmané príklady patria inulín, fruktooligosacharidy (FOS) a galaktooligosacharidy (GOS).1

Vláknina a prebiotiká nie sú to isté. Mnohé prebiotické látky sú vlákninou, ale nie každá vláknina je prebiotická.1

Probiotiká: živé mikroorganizmy

Kým prebiotiká sú niečo, čo mikroorganizmy využívajú, probiotiká sú samotné mikroorganizmy. Musia byť živé a pri podaní v dostatočnom množstve prinášať zdokumentovaný prínos pre zdravie.2

Preto fermentované potraviny nie sú automaticky probiotické. To, že sa pri výrobe potraviny použili mikroorganizmy, ešte neznamená, že živé mikroorganizmy v nej prinášajú zdokumentovaný prínos pre zdravie.2

Postbiotiká: iné východisko

Postbiotiká vychádzajú z mikroorganizmov, ktoré boli zámerne inaktivované. Prípravok môže obsahovať celé bunky, ich zložky a ďalšie látky, ktoré po procese zostanú.4

Mikroorganizmy netreba udržiavať nažive. Tým sa postbiotiká líšia od probiotík a v praxi to môže mať význam pre výrobu a skladovanie.3

Účinok a bezpečnosť však treba skúmať pri konkrétnom prípravku. Baktérie, ktoré v produkte náhodou odumreli, z neho automaticky nerobia postbiotikum.4, 5

Potrebujete všetky tri?

Nie. Názvy opisujú rôzne kategórie, nie povinné poradie. „Pre“ neznamená, že každý musí najprv užívať prebiotický doplnok, a „post“ nie je povinný záverečný krok.1, 2, 3

Rozhodujúce sú dôkazy pre konkrétnu receptúru a použitie, nie iba názov kategórie.5

Čo obsahuje Biotics?

Postbiotická zložka GIVE™ v Biotics bola vyvinutá v spolupráci s Midtvedt Innovation AS na základe viac ako 60 rokov výskumu mikroorganizmov profesora Toreho Midtvedta.6, 7

Dňa 27. septembra 2018 sa profesor Tore Midtvedt stal rytierom 1. triedy Rádu svätého Olafa za zásluhy o lekársku mikrobiológiu.8

Biotics obsahuje fermentovaný proteínový hydrolyzát, extrakt z horkého feniklu a olej z mäty piepornej.

Skôr než si vyberiete, skontrolujte zloženie a odporúčané dávkovanie. Všeobecný výskum určitej kategórie nie je to isté ako dôkazy pre konkrétny produkt.5

Od prehľadu k informovanému výberu

Teraz poznáte rozdiel. Ďalším krokom je spoznať produkt, o ktorom uvažujete. Ak chcete Biotics vyskúšať, objednávku nájdete nižšie.

Zdroje a ďalšie čítanie

Čísla v texte odkazujú na zdroje nižšie. Externé odkazy sa otvárajú na novej karte.

  1. Gibson G.R. et al. (2017). The International Scientific Association for Probiotics and Prebiotics (ISAPP) consensus statement on the definition and scope of prebiotics.
    Nature Reviews Gastroenterology & Hepatology, 14, 491-502.https://doi.org/10.1038/nrgastro.2017.75
  2. Hill C. et al. (2014). The International Scientific Association for Probiotics and Prebiotics consensus statement on the scope and appropriate use of the term probiotic.
    Nature Reviews Gastroenterology & Hepatology, 11, 506-514.https://doi.org/10.1038/nrgastro.2014.66
  3. Salminen S. et al. (2021). The International Scientific Association of Probiotics and Prebiotics (ISAPP) consensus statement on the definition and scope of postbiotics.
    Nature Reviews Gastroenterology & Hepatology, 18, 649-667.https://doi.org/10.1038/s41575-021-00440-6
  4. ISAPP. What is a postbiotic?
    Odborné vysvetlenie definície a toho, ako sa postbiotiká vyrábajú.https://isappscience.org/resource/what-is-a-postbiotic/
  5. Vinderola G., Sanders M.E., Cunningham M. a Hill C. (2024). Frequently asked questions about the ISAPP postbiotic definition.
    Frontiers in Microbiology, 14, 1324565.https://doi.org/10.3389/fmicb.2023.1324565
  6. Postbiotika.no. GIVE™ a spolupráca s Midtvedt Innovation AS.
    Pozadie produktu a vývojová spolupráca.https://postbiotika.no/
  7. Melby K.K., Lingaas E., Hovig B., Rollag H. a Degré M. (2026). Tore Midtvedt.
    Nekrológ v Tidsskrift for Den norske legeforening. Historický zdroj.https://doi.org/10.4045/tidsskr.26.0039
  8. Det norske kongehus (2018). Tildelinger: Tore Midtvedt, 27. september 2018.
    Rád svätého Olafa, rytier 1. triedy. Vyznamenanie oceňuje jeho zásluhy o lekársku mikrobiológiu.https://www.kongehuset.no/monarkiet/ordener-og-medaljer/tildelinger?decorations%5Bquery%5D=tore%20midtvedt